Strieborny Anjel [antikvár]

Kapitola 1 Burajka, Berberské pobrezie, 1796 Obchodník s periami Abdulláh ibn Mesí práve zatváral ob-chod V Klenotníckej ulicke, lebo spevavy hlas muezína uz zvolával veriacich na vecernú modlitbu. Ako Abdulláhovi pri-búdalo rokov, pobolievali ho kosti. Pohyboval sa pomalsie a do mesity sa teda musel vybrat' prv. Tentoraz mai na cestu desat' minút navyse. Pokym mu nohy slúzili, nemienil sa módiit' V zadnej casti obchodu na modlitebnom koberceku, ako jeho menej zbozní susedia. V ulicke okrem neho nebolo nikoho a tak sa stal nechtiac jedinym svedkom vrazdy. Popri Abdulláhovi prebehol mlady Turek a za pätami sa mu hnal chlap odety v ciernom. Preleteli okolo obchodníka s periami a ani si ho nevsimli. Keby stihli zahnút' za roh, aby na nich nedovidel, nemuseli ho po célú noc trápit: hrózo-strasné sny. Lenze mohutny prenasledovatel' dobehol obet' rovno na konci ulicky, vytasil krivú sabl'u a nest'astníka tak-mer rozt'al na dve polovice. Potom náhlivo prehl'adal bez-vládne telo, vzaJ mu nejaky papier a zmizol bez toho, aby sa okolo seba co i len poobzeral. Turkovo telo ostalo nehybne lezat' na mieste, kde sa zrútil, a dolu brehom sa z neho po-medzi okruhliaky, ktorymi bola ulicka vydlázdená, roztekali pramienky krvi. Na krv sa coskoro zacali zlietat' muchy. Abdulláh ibn Mesí sa radsej rozhodol, ze v ten den do mesity na vecerné modlitby vynimocne nepójde. V zadnej miestnosti si kl'akol na modlitebny kobercek a pokym nacú-val zvolávanie muezínov z mnohych minaretov v meste, roz-mysl'al o svojej dcére na vidieku, ktorú uz vel'mi dávno nevi-del. Mala prísí na návkevu - a mozno sa unho zdrzí aj nadlhsie.