Tatry [antikvár]

Z vyse tisíc kubickych kilometrov zúl, kremencov, pieskovcov, slienov, vápencov a dolomitov sily Zeme V dávnoveku vymodelovali Tatry, mohutnú dominantu Slovenska. Bezmála stosedemdesiat dizkovych kilometrov impozantného horstva. Najvyssiu a najvyznamnejsiu krajinnú cast' nasej vlasti. Severnú cierfaz nasej domoviny v Karpatskej kotline. Symbol Slovenska. Tatransky Kriván prepozical svoj portrét státnemu znaku Ceskoslovenskej socialistickej republiky. / Gerlachovsky stít, najvyssí vrchol tejto republiky, je zároven najvyssím bodom tisícdvesto kilometrov dlhého Karpatského oblúka, ktory sa zacína i koncí pri Dunaji, najvacsej rieke strednej Európy. Vrcholom tohto horského oblúka sú Tatry. / Západné Tatry sa zacínajú Sivym vrchom (1 805 m) nad Zubercom. Na svojich tridsiatich piatich kilometroch klukatej dízky núkajú stíty, bralnaté brebene, hólne chrbty, alpínske lúky, korytovité doliny so skalnymi stenami, karové amfiteátre, plesá, vodopády, ohladené skaliská, balvanovité a sutinové valy-morény na dnách doh'n, vysokohorskú flóru a faunu. Na styku s Vysokymi Tatrami sa koncia Kasprovym vrchom (1 985 m), ktory je hranicnou kótou medzi Ceskoslovenskou socialistickou republikou a Polskou Tudovou republikou. / Z hlavného hrebena Vysokych Tatier, dlhého dvadsat'sesf kilometrov, vybiehajú na sever i na juh rázsochy, úzke bralnaté hrebene s rozoklanym reliéfom, na juhu dosahujúce pysné vysky: Kriván 2 494 m, Gerlachovsky stít 2 655 m, Lomnicky stít 2 632 m. Na sever i na juh sa hibia skvostné doliny, dielo pleistocénnych ladovcov, ktoré pozvolna stekali - valili sa dolu nimi, prehlbovali ich dná, stvárnovali do korytovitych tvarov, modelovali siroké l'adovcové kotly nazyvané kary. Ako rezné hrany fazkych pluhov hrnuli pred sebou valy kamenia, zeminy, vf sili morény. Na zulách-granitoch dodnes vidno vyryté rúny - stopy ich cesty. Ked sa po poslednom glaciáli, pred desiatimi az dvanástimi tisícrociami, teplota v Europe zvysila o tych strategickych trinásf stupftov Celzia, l'adovce sa pozvoFna roztápali a voda zalievala preliaciny, ktoré vyhibili. Tak vznikla väcsina tatranskych jazier. Stíty, vrchy, kopy, ihly, sedlá i bizarné hrebene prvy raz vo svojej geologickej histórii mohli si poobzerat svoje portréty v zrkadlách pliesok a plies. Najväcsie z nich - na nasej strane Tatier - je vyse dvadsafhektárové Veiké Hincovo pleso, najznámejsie lahko dostupné Strbské pleso vo vyske 1 346 metrov. V tejto nadmorskej vyske trvá zima vyse dvesto dní, jar kraluje iba necelé dva tyzdne, zvysok patrí letu a jeseni, ked sa nad Tatrami zvycajne klenie jasná azúrová obloha. / Morénovité jazero Strbské pleso hfwdi priemerne 155 dní v roku pokryté ladom. Na Okrúhlom plese v Mlynickej doline sa v niektorych rokoch mozno korcul'ovat uprostred leta. / Na prechádzke okolo Strbského plesa málokto si uvedomí, ze casf jeho terasy je súcasfou hlavného európskeho rozvodia medzi Baltskym a Ciemym mórom, ze vody presakujúce z plesa sa niekde v morénovitom podzemí rozlucujú, casf stecie do Popradu - Baltiku, casf do Váhu — Cierneho mora. / Pysné stíty, merajúce svoje sily s casom, zrkadlá plies akoby uliate z molybdénu, na ktorych Slnko hazardne rozsypa svoje brilianty, a úchvatné doliny spod rydla ladovcov-gemoglyptykov Zeme / Stíty a doliny! / Dlhé sevemé doliny, dodnes plné ticha, a kratsie juzné, privrátené k poludniu, zoologicky i botanicky pestrejsie. V nejednej sa vnímavy návstevník cíti, akoby sa vrátil do drsnoty trefohór, v inej ho zasa nástojcivo premáha pocit, ze je v doline rajskej — uprostred hj^vej nádhery tvarov, roztancovanych vertikal, farieb, vóní, hier svetla a vody. / Smaragdové lesy a pestrofarebné alpínske lúky Najpestrejsíe sú v Belianskych Tatrách. Ich súvisly strnásfkilometrovy hlavny hreben je na prvy pohl'ad íny nez hreben Západnych i Vysokych Tatier. Na jeho asymetrickom chrbte nevidíme príbuznosf so zulovou gotikou, dominuje bralno-hölny krasovy reliéf, ich hreben nie je dramaticky, ich juzné úbocia nemajú doliny. K slnku orientované svahy tvoria zväcsa vápence a dolomíty, ktoré poskytujú ideálne podmienky vápnomilnej kvetene. Dolina Siedmich 13