Tatry bez hraníc [antikvár]

V diele Mundus subterraneus vydanom v Amsterdame roku 1665 vysvetl'uje ucenec Atanasius Kircher SJ dővody, pre ktoré jestvujú na zemi horstvá. Poukazujúc dokonca na nevyhnutnost' ich existencie vysvetl'oval, ze sú kostrou, ktorá spevnuje celistvost' zemegule, ze sú zdrojom vody a ochranou pred vetrami pre krajiny v nízinách, ze chránia pevninu pred zaliatím morom, ze sú banami na nerasty a ukryvajú rozmanité poklady zeme, sú tiez prirodzenymi hranicami, ktoré oddel'ujú národy od seba. Teória Kirchera odvodená od myslienok svatého Augustína a Basila mala vo svojom case d'alekosiahly vyznam a tesila sa vel'kej úcte. Benedikt Chmielowski (1700-1763) vo svojom encyklopedickom diele Nővé Atény uvádza, ze hory boli ab origine mundi (od pociatku sveta) spolu s elementmi zeme Bohom stvorené" a sú pre rozumného cloveka úkrytom pred nepriatel'om, sú tiez ako valy, hrádze státov, súvrcholkami hraníc, aby boli mestám, táborom st'aby stráznice". Anglicky básnik Wiliam Cowper (1731-1800) vyjadroval podobnú myslienku este zretel'nejsie atvrdil, ze hory napriec stojace nepriatel'ov robia z národov, ktoré by sa bez nich ako jednej vody kvapky v jeden célok zliali". Dnes sa mözeme len trochu cudovat' tejto dávnej snahe hl'adaf oprávnenie existencie hőr, cudovat' sa vsak bez posmeskov. Skoro az do konca osemnásteho storocia vzbudzovali divoké hory strach a obavy, a hoci maliari casto mal'ovali svoje obrazy na pozadí horskej krajiny, nikdy sa hory nestali synonymom krásy, ale naopak, osklivosti. Horské krajinky boli casto povazované za nudné" (ako to koncom 17. storocia uvádzal Jakub Kazimierz Haur, autor prvych básní o Tatrách), cudesné a vlastne skaredé. Uz spomínany Benedikt Chmielowski s presvedcením tvrdil, ze sneh leziaci na Tatrách celymi rokmi cernie a na vol'ajakú chrobac sa obracia". Otec král'a Jána III. Sobieskeho napísal o Pyrenejach, ze sú to hory také kamenné, ze by ich jeden opl'ul". Poverciví a v stálom strachu pred Sátánom zijúci l'udia nie náhodou pripisovali vsetko nepochopitel'né zlo démonickym postavám, diablom a sátánom obyvajúcim hory. S urcitym pocitom pychy tvrdil pol'sky geograf osemnásteho storocia, ze v ziadnej krajine nemás tol'ko kúziel, stríg a strigőnov ako v Pol'sku, osobitne v horách". Niekto druhy, rovnako arbitrálne tvrdil, ze zavse musí byt' v Tatrách aspoií jeden drak, a bol to práve drak, ktorému sa pripisovalo vel'ké zemetrasenie v Tatrách a pod Tatrami, pozorované roku 1662. Nie je preto nic cudné natom, ze s plnou váznost'ou hl'adali presvedcivé príciny, pre ktoré Stvoritel'- tvorca dokonalosti - privolával svojou mocou tiez existenciu hőr, tohto azylu zla, cudesnosti a osklivosti. Pravda, vzdy sa pritrafili l'udia odvázni a zvedaví, ktorí z rozmanitych dóvodov vstupovali do hlbín hőr. V druhej polovici 18. storocia bolo vsak pravidlom zd'aleka hory obchádzat'; az mudrci obdobia osvietenia ucinili hory predmetom svojich vedeckych bádaní, cím sa pricinili o pád mytov a predsudkov. Práve vtedy sa z obi-dvoch strán, z juhu i severu, zacali l'udia nielen k Tátrám priblizovat', ale dokonca vstupovat' do híbok hőr a drat' sa na vrcholce. Trocha neskőr objavila nezvycajnú krásu Tatier romantická kultúra devátnás-teho storocia, krásu tej krajiny, ktorá bola povazovaná za stvorenú len pre básnikov a maliarov. Je síce pravda, ze skorsie predromantické obdobie poznávania Tatier nesie so sebou viacero epizód, ktoré nemozno obíst' bez povsimnutia, nic to vsak nemení na tom, ze az v období romantizmu sa Tatry stali skoro súcasne ohromnou hodnotou pre obidve kultúry: slovenskú a pol'skú. Zaslúzil sa o to hlavnou mierou rychly nárast poctu návstevníkov ako z juznej, tak aj zo severnej strany. A práve vtedy boli Tatry uznané za spolocnú, slovenskú a pol'skú - slovanskú hodnotu. Tatry sa takto stali symbolom slovanskej jednoty, a nic na tom nemenil fakt, ze sa inym spösobom zjavovali v obidvoch kultúrach, v pol'skej a slovenskej literatúre. Inaksie videné, inaksie opisované. Básnické stvárnenie Tatier zo slovenskej a pol'skej strany bolo rozdielne, hoci chápanie hodnőt bolo z obidvoch strán rovnaké, totozné. Bol to tiez pociatok devátnásteho storocia, azda len s nepatrnymi a nepodstatnymi chronologickymi odchylka-mi, ked' Tatry nadobudli vyznam národnej hodnoty a národnej symboliky. Na vyzname tejto skutocnosti