Tatry v panorámach [antikvár]

Máté V rukách knihu o Tatrách. Knihu plnú pósobivych panoramatickych záberov. Knihu, ktorá mőze uspokojif Va§e tiSzby po kráse. Je to kniha, ktorá hovorí o kráse Tatier, jamej, letnej, jesennej i ámnej, o kráse vo vSetkych vySkovych polohách. Áno, Tatry sú nase verhory, nemozno ich porovnaí s Kaukazom, HindukúSom ci Himalájami, sú naozaj miníatúme: len 260 km^ a vySka podobná. Lezia na severe Slovenska, na slovensko-porskom pohranicí ako súLast 1200 km dlhého karpatského oblúka, ktory sa tiahne od Dunaja az do Rumunska. Hlavny hreben Vysokych Tatier, vypnuty na sever tiahne sa od Ealiového sedla (1947 m) nazápade po Kopské sedlo (1749 m) na vychode a je dlhy priblizné 26,5 km. Najvyssím stítom karpatského oblúka je Gerlachovsky stít (2655 m), no okrem neho e§te do 20 stítov dosahuje vysku nad 2500 m. KQavn^ hrebenom sú Vysoké Tatry na západe spojené so Západnymi Tatrami, na vychode s BeUanskymi Tatrami. Z hlavného hrebena vybiehajú pocetné boLné rázsochy, ktoré len na naSej strane uzatvárajú asi tridsafpat váLSích-menSích dolín a kotlín. NajmohutnejSou je rázsocha Kríváőa (2494 m), potom rázsccha javorinskej Sirokej (2210 m). Tatry sú symbolom horskych krás naSej vlasti. Asi pred 4 miliónmi rokov vynorili sa z oceánu, pokr^ajúceho terajSí priestor Európy. Pratatry presahovali vySku 3000 m, potom sa do ich formovania pustila voda. Odnásala staré usadeniny, pozostatky morského dna, az obnazila ich kryStaUcké jadro. Tym sa vysvetluje, preco sa Tatry skladajú zo zuly, miestami aj z kryStalickych bridlíc i vápencov. Z podobnych homín sa skladajú aj Západné Tatry. Belianske Tatry sú v5ak uz z dolomitovych vápencov. Vysoké Tatry za miüóny rokov menüi svoju tvár, no najváőSí vplyv na fonnovanie mali doby Tadové; posledná skoníila asi pred 15 tisíc rokmi. Ünnosí ladovcov (Skandinávsky Tadovec zastal asi 80 km sevemejSie) zanechala po sgbe nielen ostré rozorvané Stíty, strmé skalné steny a priepasti, hlboké doliny, ale aj menüvé - zivé oci kamennej tváre Vysokych Tatier - tatranské plesá. V dobé najváLSieho zaladnenia mali Vysoké Tatry 21 samostatnych ladovcov, z ktorych najdlhSí a najváősí sa tiahol Bielovodskou doUnou. Dosahoval hrúbku az 300 m, dfzku 14,2 km, zaberal plochu 5760 hektárov a koncil V nadmorskej vy§ke 950 m. Ladovec z Javorovej doliny bol len o nieLo menSí, mai dízku asi 10 km, siahal az k dneSnej osade Javorina a bol asi 200 m hrub;y. Na juznej strane bolo 12 ladovcov, z nich najváöSí bol mengusovsky (11,5 km dlhy) a ladovec Studenych dolin dlhy vySe 9 km. Na jeho moréne stojí Grand hotel Praha V Tatranskej Lomnici. V dobé najvafiSieho zaladnenia ladovec spolu s fimoviskami pokr^ali plochu vyse 150 km^. Západné Tatry mali na sevemej strane 9 ladovcov, na juznej 10 (v Raékovej doline bol 9 km dlhy). Belianske Tatry maU len na severovychodnej strane 9 krátkych ladovcov.