Umenie Orientu [antikvár]

űvod India uz samotnou svojou rozlohou — rozprestiera sa od 37. k 8. rovnobezke — je krajinou kontrastov a me-niaceho sa podnebia, od veőnych snehov Himalájí sa tiahne k tropickym dzungliam, od sparujúcej horúcavy V lete prechádza v nesmiernu vlhkosf v období dazdov. Hornatá oblasí na severe zahrnuje najvyllie átíty sveta a zásobuje veFké rieky, Indus a Gangu, a ich prítoky, ktoré svojou nepravidelnosfou spósobujú náhle a kata-strofálne záplavy. Obrovská Indogangská nízina s mimo-riadne úrodnou aluviálnou pódou bola kolískou v podstate roFníckej indickej civilizácie — a v priebehu historic neraz vzbudzovala závisf votrelcov. Lebo hoci sa na prvy pohfad zdá India tazko prístupná a jej pobrezie pusté, mohli útoéníci prerazif do krajiny cez severozápadnú hranicu, kde medzi vysokymi konéiarmi boli aj horské priesmyky. Takéto nájazdy boli sporadické, vzdy sa sírili na severovychod a do stredu krajiny, a tak zatlácali póvodnych obyvateFov na juh. Raná história Indie Prví zaútocili na Indiu Arijci. Prisli z iránskej náhornej ploSiny, obsadili Indiu zo severozápadu a potom sa usa-dili v Paftdzábe. To oni zniéiJi asi r. 1500 pred n. I. mestá v povodí Indu — mestá, ktoré poskytovali svedec-tvo o vysoko vyvinutej civilizácii tretieho a druhého tisícrocia pred n. 1. Zdá sa, ze prenikli po toku Indu k jeho ústiu — ktoré bolo vtedy na vy§sej zemepisnej sírke ako dnes — a potom zabrali oblasd medzi Indom a Gangou, pricom pozvofna postupovali pozdiz úrod-ného údolia Gangy. Tento vpád mai pre Indiu nesmier-ny vyznam, lebo priniesol so sebou sanskritsky jazyk, védske nábozenstvo a základné prvky indickej kultúry. V 6. storocí nővé invázne vojská, Achajmenovci, dosiahli severozápad Indie; najprv za Kyra (559—29), potom za Dareia (521—485), dobyli Baktriu, Gandháru, Ara-chosiu a povodie Indu, priéom vsetky tieto oblasti pre-menili na satrapie. Po dve storocia stala sa India provin-ciou perzskej rise, ?0 vysvetfuje aj to, ze motívy, ktoré boli typické pre achajmenovské umenie, presli do indického sochárskeho repertoáru. Koniec perzskej nadvlády spósobila dalSia invázia, a to vojská Alexandra VeFkého v r. 326—5. Táto invázia, hoci trvala len krátko, priniesla vlnu gréckych vplyvov do severozápadnych provincií z indo-gréckych kráFovstiev Sogdiany a Baktrie. Obchod a vjmena tovaru Horské priesmyky nesítóili iba útoőníkom, ale aj obchodu. Od tretieho tisícroéia pred n. 1. prepravoval sa tovar obidvoma smermi medzi povodím Indu a Blízkym vy-chodom. Potvrdzuje to aj skutoínosí, ze elamská alebo sumerská peéaí sa naila v zrúcaninách Mohendzo-dara, jedného z najdólezitejsích miest civilizácie povodia Indu, zatiaf éo pecate z povodia Indu sa nasli v Mezopotámii a fragmenty z teaku indického póvodu v Babylonii. Tento medzinárodny obchod sa znacne rozmohol okolo zaciatku kresfanskej éry a jasnejáie sa vymedzili morské i suchozemské cesty. Moreplavci vyuzívali monzúnové obdobia a okolo i. storoéia pred n. 1. bola uz zavedená pravidelná námorná doprava medzi Egyptom a Indiou. Lode sa piavili dolu po Öervenom mori, sledovali arabské pobrezie a Perzsky záliv, a bud vplávali do jedného z gudzarátskych prístavov, alebo pokracovali k Cejlónu a prístavom na Koromandelskom pobrezí. Ale tu sa obchod nezastavil; siahal aj k Indocíne a Indonézii, preslávenych zlatom a korením. Prilákal do tychto oblasti coraz viae obchodníkov a prisíahovalcov, a tak vplyv Indie V 4. a 5. storocí znacne vzrástol. Zabral vefky priestor zahrnujúci éasí Barmy, Indocíny, Malajského polostrova a Indonézia a nakoniec dosiahol Borneo, najvzdialenejsí bod, kam sa dostalo indické lodstvo. Afganistan a Turkestan tvorili akúsi tocnicu, kde sa stre-távali suchozemské cesty z Blízkeho vychodu, západnej Indie a strednej Öíny. Ako dokazujú objavy na miestach, ako je Bégrám (Afganistan), Brahmapurí (Dakkhin) a Arikamedu (na Koromandelskom pobrezí), v tomto obchode sa vysoko cenili umelecké diela. Umelecké vplyvy, legendy, vierovyznania a názory sledovali tie isté cesty. Asi r. 80 pred n. 1. severozápadné provincie presli z nadvlády gréckych satrapií k satrapiám Sakov. Sakovia boli pravdepodobne Skyti z vychodného Iránu, odkial ich vytiacil polokocovny národ Jüe-c' z Mongolska. V i. a 2. storoéí n. 1. Kulánci, dynastia Jüe-6', vybudovali mocnú ríSu, ktorá sa rozprestierala od Oxu ku Gangskej nízine a patrili k nej aj helenizované §táty aj árijské územia. Táto rí§a trvala asi storocie, ked sa zacala drobif pod útokmi sásánovského Iránu. Nová vina iránskych vplyvov sa potom sírila touto oblasfou, a kedze Sásánovci zablokovali cesty medzi Stredomorím a vychodnou Áziou, Indiu odrezali od Západu. V 5. storocí, ked boia India nakoniec zjednotená pod národnou dynastiou Guptovcov, zjavili sa na jej hrani-ciach Bieli Huni z Baktrie. Ich útoky boli odrazené, ale vefmi oslabili moc Guptovcov. Napokon okolo r. 1 000 moslimské vojsko dobylo udolie Indu. Postupovalo pomaly na vychod, priéom postupne niőilo indické kráFovstvá.