Vreckovy Atlas Húb [antikvár]

PREDHOVOR Hüby sú organiztny, ktoré zar adújeme do rastlinnej ríse ako nezelené stielkaté vytrusné rastliny. Od ostatnych rastlín sa vsak natotko lisia, ze ich dnes tak isto ako baktérie pokladáme za osobitnú skupinu organizmov. Je rovnako stará ako ostatné rastliny a zivocíchy a vyvíjála sa s obidvoma rísami súbezne. Huby tvoria ohromnú skupinu organizmov. Zaradujeme do nej nielen druhy s velkymi másitymí plodnicami, t. j. huby V tudovom slova zmysle, ale aj tisíce drobnohtadnych cudzo-pasnych a hnilozivnych húb, ktoré zaprícinujú choroby rastlín a zívocíchov, kvasenie, hnitie a iné, pre spoluzitie vsetkych organizmov V prírode také dólezíté chemické procesy, ze bez nich by sa zastavil zivot. Nás atlas nemá byt úvodom do náuky o hubách cize my-kológíe, ale má iba poskytnút pomócku na lahsie poznávanie najbeznejsích jedlych a jedovatych druhov húb, ktoré majú predovsetkym prakticky vyznam. Na 80 tábuliach je vyobrazenych 94 druhov najhojnejsích másitych druhov húb. Sú to vsetko tzv. vyssíe huby zo skupiny bazídiovych a níekotko vreckatych húb. V Ceskoslovensku rastíe viac ako 2 000 druhov bazídiovych a níekotko ráz vácsí pocet druhov vreckatych húb. Druhy v nasom aliase uyobrazené a opí-sané sú teda len nepatrnym zlomkom druhového bohatstva húb nasej vlasti. Náuka o hubách cize mykológia níe je lahká veda. To, pravda, neznamená, ze by sa kazdy z nás nemohol naucít poznat níekotko desiatok najbeznejsích druhov tak dobre, aby mohol svoju kuchynu zásobovat od jari do jesene cerstvymi hu-bami. Je lepsíe, ked sa naucíme poznávaí mensí pocet druhov dokonale ako vácsí pocet povrchne. Na jedeníe zbierame iba lie druhy, ktoré poznáme za kazdych okolností a s úplnou isto-tou. V neístych prípadoch, ked nájdeme nejaky odchylne vyví-