Vysnívany Muz [antikvár]

Kapitola 1 Anglicko, 1878 „Na co tak zízate, Tyler Whately?" Tón hlasu Megan Penworthyovej bol prílis ostry. Presne to vsak chcela dosiahnut: a vyjadrila to aj pohladom, akym sa na Tylera pozrela. Bol plny pohfdania a vysmechu. Vyzerala, akoby toho mladého muza nemohla vystát'. Co vsak, priro-dzene, nebola pravda. V skutocnosti mala ctihodného Tylera Whatelyho celkom rada. Bol príjemne prít'azlivy. Mai plavé vlasy, ktoré potrebovali len málo brilantíny, aby vyzerali upravene, pristrihnuté fúzy a bokombrady, pósobivo silnú celust'. Aj tmavozelené oci bo-li celkom pekné. Tyler Whately nebol ziadny obor, pri kto-rom by si dievca muselo zlomit' krk, ked' sa mu chceio pozriet' do tváre. Ani Tylerovo stíhle telo nenahánalo strach, co vsak neznamená, ze mu chybala sila. Mai dvadsat'sedem rokov a pred sebou skvelú budúcnost:, nehovoriac o dost' rozl'ahlom statku, rodinnom dedicstve z matkinej strany. Megan nepochybovala o tom, ze Tyler Whately bude dob-ry manzel. A mozno by ho bola vlákala do vlastnych osídiel, nebyt' najlepsej priatel'ky, Tiffany Robertsovej, ktorá sa jej pri-znala, ze ho chce pre seba. Presne tak to povedala: „Ja ho chcem, Meg." Obe dievcatá sa zvykli zhovárat' priamo a bez okolkov, ked' mali istotu, ze nie je na blízku nikto nepovolany, koho by svojou úprimnos-l;ou sokovali. Tiffany vsak bola v ten osudny den natol'ko vzrusená, ze jej bolo celkom jedno, ci ju niekto pocuje. „Je to naozaj on. Este nikdy som sa necítila tak tak ked' sa na mria usmial. Ten pocit bol docerta, neviem to ani opísati, ale prisahám, ze som skoro omdlela." „Zrejme si mala privel'mi stiahnuty körzet," poznamenala ¦! ¦¦ ' I ; \ '